Strieľa celá rodina - Pavlíkovci

vratme_ssz_logo1.jpg

Pavlíkovci, rod kde strelecká tradícia prechádza z otca na syna

      S láskavým zvolením pána Ing. Tomáša Šrámeka pokračujeme vo zverejňovaní článkov o strieľajúcich rodinách na Slovensku. Ďakujeme mu za veľmi zaujímavú aktivitu a prínos k informovanosti streleckej obce.

 

     Tentokrát sa pán Ing. Tomáš Šrámek porozprával s pánom Jozefom Pavlíkom, hlavou streleckej rodiny Pavlíkovcov   

 

     Pán Jozef Pavlík zo Zvolenskej Slatiny je silnou osobnosťou okolo ktorej sa točí strelecký život v tejto malebnej stredoslovenskej obci. Vďaka jeho veľkému a nikdy neutíchajúcemu záujmu o streľbu rozšíril dianie na strelnici o také množstvo rôznych súťaží v rozličných disciplínach, že ak sa má uskutočniť nové strelecké podujatie je problém nájsť voľný termín v kalendári súťaží. K streľbe priviedol svojho syna Jozefa a aj vnuka Adriána, ktorý už „tvrdí“ muziku v mládežníckych súťažiach. Je pozoruhodné akou životnou energiou pán Jozef prekypuje. Stále sa udržuje sa v dobrej fyzickej kondícii a ako inak - aktívne strieľa.

 

Moja prvé otázky by som smeroval na pána Jozefa Pavlíka staršieho.

 

T.Š.: Dávnejšie ste mi spomenul, že na vojne ste bol výsadkár. V čom bola streľba krajšia ako úžasný pocit z voľného pádu? Ako ste sa dostal k športovej streľbe  a aké boli vaše strelecké začiatky?

 

J.P.: Keď som sa v roku 1968 vrátil z vojny bol som rozhodnutý, že sa budem venovať skákaniu z lietadla, ale hneď prvý zoskok bol pre mňa nešťastný. Musel som ísť pod nôž. Nie nebol to úraz šiel som  so slepým črevom. Moja aktivita sa potom preorientovala na prácu v organizácii Zväzarm, kde som začal pôsobiť ako cvičiteľ brancov, neskoršie ako náčelník výcvikového strediska. Pod uvedené stredisko spadalo až 22 obcí a ďalších usadlostí, kde sa počet brancov pohyboval od 40 do 90 osôb. Súčasťou výcviku bola aj streľba z malorážky a samopalu. Preto sme začali budovať vlastnú strelnicu vo Zvolenskej Slatine. Najskôr to bola iba otvorená strelnica „Pod hájom“, neskôr, keď sa začala v roku 1970 organizovať okresná strelecká liga  z malokalibrových pušiek a pištolí aj krytá strelnica „Strieborník“. V ďalšom období sa nám podarilo získať zbrane od OV Zväzarmu a od roku 1972 sme začali  aj s výcvikom žiakov na základnej škole v streleckom krúžku. Uvedený krúžok pôsobí s malými prestávkami pod mojím vedením dodnes. Keďže som krúžok riadil a súčasne aj trénoval mládež nemohol som aj nestrieľať. Tak sa mi to zapáčilo, že mi to ostalo až doteraz. Najskôr to bola malorážková puška, neskôr pištoľ a teraz len postreľujem z perkusnej pištole a revolvera.

 

T.Š.: Spomenuli by ste si na vaše strelecké úspechy?

 

J.P.: Moje strelecké úspechy som nikdy nespájal s osobnými ambíciami, ale najmä s organizovaním tréningov, vedením krúžkov, budovaním streleckej a materiálnej základni popri výstavbe strelnice. Ako strelec som dosahoval výsledky na úrovni II. a III. výkonnostnej triedy. Som však rád, že ešte aj v pokročilom veku sa môžem zúčastniť aspoň 20 streleckých súťaží v roku a dokážem  ďalej pomáhať pri vedení streleckého krúžku na základnej škole. Teším sa najmä z celoslovenských úspechov strelcov z nášho klubu „Strieborník“ a naostatok aj  z mojich malých osobných víťazstiev.

 

T.Š.: Aj vašim pričinením a obrovským úsilím sa podarilo v Zvolenskej Slatine vybudovať krásnu strelnicu. Mohli by ste nám priblížiť ako sa to podarilo?

 

J.P.: Strelnica „Strieborník“ sa budovala postupne, bez veľkých finančných nákladov. Zdroje na výstavbu strelnice sme získavali rôzne. Od obce, JRD, OV- Zväzarmu, či od samotných obyvateľov obce a členov OV Zväzarmu. Strelnica nie je veľká, ale snažíme sa zorganizovať aspoň päť celoslovenských a päť menších streleckých podujatí ročne. Medzi naše organizačné úspechy radíme usporiadanie majstrovstiev Slovenska z predoviek, krajské a okresné súťaže z malorážových pušiek  a pištolí. Strelnica patrí pod správu obce a preto slúži aj na usporiadanie spoločenských a kultúrnych podujatí, ktoré organizuje obec, či základná škola. Pre zaujímavosť v minulom storočí sa usporadúvali aj okresné športové súťaže sokolskej a dukelskej brannej zdatnosti, kde sa zúčastnilo vyše 300 účastníkov. Museli sme vtedy pripraviť okrem strelnice až 8 tratí v okolí krásnej slatinskej prírody a navariť pre súťažiacich 12 kotlov gulášu. Bez pomoci našich dobrovoľných hasičov a poľovníkov by sa to sotva podarilo.    

 

T.Š.: Pri tom všetkom ako ste vedeli skĺbiť čas potrebný pre rodinu, šport a klubovú činnosť?

 

J.P.: Čas potrebný na organizáciu, prípravu a materiálne zabezpečenie som musel rozdeliť ešte aj pre rodinu a iné športové či kultúrne aktivity. Vtedy som aktívne hrával futbal a hokej za TJ Družstevník Zvolenská Slatina. Po večeroch sme ešte nacvičovali ochotnícke divadelné hry a s tanečným súborom som sa zúčastňoval ľudových slávností v Detve, Heľpe, Východnej či v okolitých obciach. Bol som však slobodný. V tej dobe neboli ešte počítače. Trvalo to však dovtedy, kým som sa neoženil. A potom to už bolo všetko inak! Na streľbu som však nezanevrel doteraz. Medzi strelcami mám mnoho dobrých priateľov a pokiaľ ešte udržím pištole zostávam strelectvu verný.

 

Nasledujúce otázky  som smeroval na pána Jozefa Pavlíka mladšieho.

 

T.Š.: Dá sa povedať, že ste dostal športovú streľbu do vienka. Aké boli vaše roky napredovania a športového súťaženia?

 

J.P.mladší: K streľbe som sa dostal už ako malý chlapec, keďže som chodil s otcom po súťažiach. Ako mladší žiak som začal strieľať zo vzduchovej pušky Slávia počas základnej školy pod vedením otca. Ďalej som v streľbe pokračoval na strednej škole v Považskej  Bystrici, kde som začal so streľbou  z malokalibrových zbraní. Zaujala ma najmä streľba zo štandardnej pušky.  Viac ma bavili technické disciplíny.  Po ukončení štúdia som sa streľbe venoval  už iba ako koníčku. Od roku 2002  v našom klube zastávam funkciu tajomníka.

 

T.Š.: V súčasnej dobe sa venujete trénerstvu. Z výsledkových listín vidieť, že k športovej streľbe ste priviedli nejedného mládežníka. Ako viete mladých ľudí motivovať, že sami prichádzajú na strelnicu?

 

J.P. mladší: K trénerstvu som sa vlastne dostal cez môjho syna Adriána, ktorý  tiež prejavil záujem o streľbu  zo vzduchovej pušky Slávia.  Na základnej škole strelecký krúžok viedol môj otec a pán učiteľ Sokáč.  Chodil  som  na tréningy so synom. Odovzdával som mu moje poznatky a skúsenosti zo streľby a tak som sa stal ďalším trénerom v školskom streleckom krúžku. Mojím cieľom nebolo len venovať sa streľbe zo vzduchovej pušky Slávia, ale  postupne začať trénovať technické  disciplíny  podľa  pravidiel  ISSF. 

          

 

Peter Mlynarčík

strelci@strelcom.sk

diskutujte bez registrácie na www.strelcom.sk

Návrat na výpis

Hľádáte servis Pardini na Slovensku alebo v Čechách?

STRELCI STRELCOM

 

Pre všetky zbrane PARDINI zabezpečíme záručný aj pozáručný servis na Slovensku.

Zabezpečíme Vám náhradné diely aj na staré modely zbraní PARDINI z deväťdesiatych rokov a môžete ich ďalej používať.

S povolením Pardini Armi S.r.l. zabezpečíme servis vzduchových zbraní aj z Českej republiky a predaj náhradných dielov nepodliehajúcich nákupnému povoleniu aj do Českej republiky.

Stačí sa nám ozvať a spolu nájdeme riešenie.

Ak chcete, najbližšie sa môžeme stretnúť na bratislavskej open lige v športovej pištoli.

 

Napíšte nám

Kontakt

PARDINI Slovakia s.r.o.

A. Gwerkovej 1538/7

851 04 Bratislava

IČO: 51144786

IČ DPH: SK2120608271

zapísaná v OR Bratislava 1,

Oddiel: Sro, Vložka č.: 13160/B

zbrojná licencia číslo CA 001259

email: info@pardini.sk

mobil: +421 903 471 002

STRELCI STRELCOM

 

 

Partneri

partner.png

 

angemy.png