Stránky obsahujú informácie určené len pre odbornú verejnosť v oblasti zbraní a streliva.
Používaním stránok vyhlasujem, že som držiteľom zbrojného preukazu alebo zbrojnej licencie.

HOME  »  Blog  »  Sú pištoliari egoisti?

Sú pištoliari egoisti?

29.8.2019 Naspäť »
Každý kto pozná pomery v SSZ tak vie, že počet mladých pištoliarov z roka na rok klesá, ale naopak počet mladých puškárov stúpa. Čim to je?

Počas víkendovej Extraligy sa ako vždy viedli rozhovory.

 

Nemohli obísť aj nelichotivú situáciu s mládežou v ISSF pištoľových disciplînach. Asi je zrejmé, že súčasný stav má viacero príčin, okrem iného, že aj tá mladež čo začne strieľať, tak po čase skončí, ale veľmi dôležité je, že sa výchove pištoliarskej mládeži nemá (nechce?) kto venovať. A pritom máme desiatky starších strelcov, ktorí majú skúsenosti a mohli by ich odovzdávať mladším.

 

Jeden z funkcionárov SSZ pomenoval tento stav, citujem "že pištoliari sú egoisti", pretože sa venujú svojej aktívnej streľbe a nie trénovaniu mládeže. Že puškári sú viac obetaví, pretože s aktívnou streľbou končia skôr a viacerí sa venujú výchove mládeže.

 

Je to pravda, sú pištoliari egoisti?

 

Pozrime sa na zopár faktov. Je naozaj pravda, že je momentálne viac strieľajúcich seniorov pištoliarov ako puškárov, minimálne vo vzduchových zbraniach.

 

Dôvodov bude asi viac, ale jeden z nich určite bude fyzická náročnosť streľby z pušky a z pištole. Takmer každý puškár Vám povie, že po rokoch streľby z ťažkej pušky, v krkolomných polohách má problém s chrbticou, že už má problem udržať pušku tak, aby každá rana bola centrová desiatka. Takže skôr je viac starších puškárov v už neolympijskej ležačke, pretože tam je fyzická náročnosť podstatne menšia. Toto je fakt.

 

Ale je to pravda, že máme veľa trénerov puškárov, ktorí boli (sú) aktívnymi puškármi a naopak málo máme trénerov pištoliarov, ktorí boli (sú)  aktívnymi pištoliarmi?

 

Je pravda, že ak chce niekto trénovať mládež, nemôže sa zároveň venovať aj svojej streľbe, pretože si to pri trénovaní mládeže z bezpečnostných dôvodov nemôže dovoliť. A kto má dnes čas sa venovať niekoľko dní v týždni výchove mladých a niekoľko dní sebe? Odpovedať si určite viete aj sami, nikto. Takže ak chce niekto trénovať mládež, prakticky sa môže vzdať vlastnej streľby. Samozrejme pár rokov môže ešte strieľať, môže to isť zotrvačnosťou, bez tréningu, ale nie dlho.

 

Otázka znie, ak by sa terajší pištoliar rozhodol, že má vlohy na trénovanie a že chce trénovať mládež, pôjde to? Zájde za šéfom svojho klubu a povie, od zajtra chcem začať trénovať. Čo mu povie šéf klubu? Povie mu, vyber si z našej strieľajúcej mládeže a začni? Povie mu, že tu máš peniaze na nejaké pištole (lebo v klube majú len pušky), vyber si čas, kedy budeš trénovať, budeme ťa vo všetkom podporovať. Funguje to v praxi takto?

 

Je to všetko naozaj len v neochote pištoliarov?

 

Čo vy na to? Stačí, že 20-30 starších pištoliarov skončí svoju aktívnu kariéru a máme problém s pištoliarskou mládežou vyriešený? Je to len také jednoduché?

 

My si myslíme, že nie a preto v našom programe na zmenu bude aj návrh, čo robiť s nelichotivou situáciou v pištoľovej streľbe.

 

Peter Mlynarčík

strelci@strelcom.sk

 

 

 




Stránky na ktoré sa chystáte vstúpiť obsahujú informácie určené len pre odbornú verejnosť v oblasti zbraní a streliva.

Vyhlasujem, že som držiteľom zbrojného preukazu alebo zbrojnej licencie.


ÁNONIE
NAHOR